V záhrade rástli staré orechy, ktoroý ale nikdy nebolo dopriané, aby svoje plody vydali v čase zrelosti. Pre Dluhonických bol svätojánsky dom prekliaty. Lenže Juliana Paukrtová so synom Hanušom a vnučkou Vilemínou nevedeli inak. Tak ako všetci ich predkovia, na svätého Jána zo všetkých stromov strhali zelené orechy a nahádzali ich do sudov. Roky 1958 a 1959 však prinesú dramatické zmeny. Trinásťročná Vilemína sa musí vysporiadať s novou životnou cestou, v priebehu jedného roka sa z detskej bezstarostnosti preniesť do sveta starostí dospelých a bojovať o svoje miesto.