Dielo odkrýva takmer neznámu a temnú kapitolu z novodobých dejín Škandinávie – násilné vysťahovávanie pôvodného obyvateľstva v 20. storočí. Autorka vysvetľuje, že nomádstvo neznamená bezdomovectvo – kočovní Sámovia iba pravidelne putovali medzi svojimi skutočnými domovmi.