Zverejnené 10.04.2024,
Ako sa súčasná spoločnosť vyrovnáva s dejinami? Čo pre ňu znamenajú a ako s nimi nakladá?
Stále častejšie sa v laickej i odbornej verejnosti otvára otázka, ktorá časť dejín je pre súčasné dianie relevantnejšia: sú to staré dejiny alebo skôr obdobie mapujúce 20. storočie, prípadne povojnové usporiadanie po roku 1945?
Otázka v sebe premieta zodpovednosť za tú časť histórie, ktorá ovplyvňuje nielen nás, ale najmä generáciu súčasných žiakov a študentov, formuje ich postoje a buduje hodnotové nastavenie, ktoré ich bude sprevádzať po celý život.
Mesačník Dějiny a současnost okrem vyvážených a tematicky atraktívnych tém – týkajúcich sa svetovej histórie – prináša tipy na výstavy, publikácie, učebnice a tiež on-line materiál zvyšujúci nielen poznatky o rôznonárodných dejinách, ale aj vzbudzujúci záujem o históriu všeobecne.
Z čísla 3/2024 pre vás vyberáme:
– Martin Šorm: Kdo nezná svůj feudalismus, je odsouzen ho zopakovat. Středověk do škol – jaký a proč? (s. 10-14);
– Kamil Činátl: Co je a co není badatelská výuka? Problém inovací v hodinách dějepisu. (s. 15-19);
– Nikos Fokas: Trauma občanské války. Přijetí a usídlení řeckých dětí v Maďarsku. (s. 36-39);
– Tereza Arndt: Neklid a svoboda. Počátky land artu v kontextu ekologického hnutí v Československu. (s. 40-43).
Foto: Juraj Homoľa
